Saga O Laske

<br>Ked je laskou Laska sama,<br>laskou lasky Laska sama,<br>ked zavola sama Laska,<br>ked ta vola sama Laska<br>oplati sa zahynut!<br>Ako dazd na luky<br>pre lasku Panny odvaznej<br>za noci prislo nahle rano:<br>prisla z lasky Laska na Zem.<br>Nevinna a nezbadana<br>novy svet tkala zo skal<br>a vlastnu krv mu do zil vliala,<br>ked na dreve ju zivot stal.<br>Tak zavolaj!<br>Pozvi ju k nam!<br>Nezatvaraj, prosim, este raz<br>zavolajme Lasku medzi nas!<br>Tam, kde Lasky niet, zit znaci zomierat!<br>Tajomna a Mocna kraca<br>po boku vsetkych nasich dni.<br>Neprosi a predsa caka,<br>ze lasku Laskou naplnis.<br>Tam nie je viac, nez dotyk dlane,<br>nezny pohlad do oci<br>a tichy spev, co trha hradze<br>ako vichor vychodny.<br>Kto zmeral svojim zrakom Lasku a odhalil jej svet? Tajomna je a jej srdce dycha vekmi a<br>pritom mlada je a krasna ako jarny kvet. Jej nohy sa nesu sytou travou a pohladzaju zem,<br>jej celo ale brazdi vecny priestor, ovencene vencom z hviezd. Zmesti sa do detskej dlane,<br>v srdci smrtelnika moze ukryt najst, hoci cez nu povstal svet a v dlani chrani zivot nas.<br>Kto zmeral svojim zrakom Lasku a odhalil jej svet? Ale da sa aspon zacut Hlas, jej volanie<br>a carokrasny spev. A da sa prist, ked zavola, Kralovna, od ktorej krajsej niet!<br>Tam, kde Lasky niet, sa zomiera!